Dlhých 260 dní na príchod slova „PAPA“

9-mesačný prípravný maratón

Keď sme si s manželkou boli na istom, že čakáme dieťa, začal sa 9-mesačný prípravný maratón. Kontroly u lekárky, vyšetrenia, spaľovanie litrov a litrov benzínu, správna vyvážená strava a jej dodržiavanie do bodky, nákupy detských vecí, či doplnkov a mnoho iných maličkosti, ktoré nám možno ani nebolo treba, ale človek nikdy nevie, ako sa vraví. Nechceli sme nič zanedbať. Dal som si cieľ. Prečítať „tučnú“ knihu o tehotenstve, pôrode a starostlivosti do prvého roku dieťaťa. Podarilo sa! Musím uznať, že mi neskôr všetky jej rady pomohli, keď došlo k prebaľovaniu, obliekaniu a kŕmeniu. Aj keď je tehotenstvo pre mnohé mamičky krásne a prežívajú si svoj splnený sen, povedzme si chlapi na rovinu, zvládajú toto obdobie ich a nášho života naše manželky bravúrne, ak odmyslíme ich  emocionálne nečakané výbuchy. Berieme to  samozrejme s nadhľadom. V tomto období ich znervózňujeme, vadí im naša prítomnosť, niekedy aj to, že vôbec dýchame, či iné nezmyselnosti, ale vinníkom sú predsa hormóny a nedostatok spánku. Čo iné? Musíme to chápať.  Možno sa to nedarí všetkým, ale snažíme sa.

Deň „D“

Doktorka sa rozhodla,  že už nebudeme dlhšie čakať, keďže si náš drobček predlžoval pobyt v maminkinom brušku už viac ako jeden týždeň.  Naša dcérka uzrela svetlo sveta 5. júla 2013. Dúfal som, že sa mi narodí o deň skôr a budem mať z nej malú  „nezávisláčku“. Stal som sa otcom a ako to mnohí „tatovia“ poznáte, život sa zmení od základov a hodnotový rebríček pomieša poriadne karty. Zaužívaný kolobeh sa mení,  na ktorý sme boli s chuťou zvyknutí. Mení sa všetko. Stredobodom našej slnečnej sústavy už nebolo Slnko, ale naša Emma, okolo ktorej sa začalo točiť naozaj všetko. Boli sme už traja. Začala sa nová kapitola pod heslom rodina.

Kurací stroganov  a detský plač

Na prvú noc asi  nikdy nezabudneme. Mladí a neskúsení rodičia si ešte neuvedomovali, akú šarapatu narobí kuracia pochúťka. Navaril som manželke stroganov, aby si pochutila v domácom prostredí. Nezabudol som na cibuľu, sójovú omáčku a poličku plnú korenín. Dopriali sme si zlatisté, chrumkavé  hranolky a lahodnú sladkastú tatársku omáčku. Ach to naše mláďa! Okamžite sme pochopili, čo je príčinou niekoľko hodinového plaču, stonania a náreku. Vravíte si: Blázni! To sme aj boli. Po prebdenej noci nasledovalo štúdium a prísne postupy pri varení. Každým dňom sme boli bližšie k novým skúsenostiam a naša Emmka nám na oplátku darovala každý deň nový úsmev. Pochopili sme, že sme naskočili na správnu cestu a kurací stroganov sme si už veľmi dlhú dobu nedopriali. Hrýzlo nás svedomie. Pochopiteľne! Teraz je z toho len vtipná historka, ktorú zvykneme sem-tam spomenúť. Nie sme na ňu však hrdí.

… pokračovanie neskôr